Tretie volebné obdobie Orbána sa začalo volaním po autonómii

Slovensko zneisťované na všetkých frontoch

Dušan D. KERNÝ – Karikatúra: Andrej MIŠANEK

Ukrajinská kríza, ktorá mala priniesť Slovensku príležitosť na posilnenie spolupráce v rámci Únie a Aliancie, vystavila slovenskú politiku nečakaným problémom. Musí ju preklenúť bez straty spojeneckej dôveryhodnosti a podpory verejnosti, čo nebude ľahké v situácii, keď proeurópska časť mladej generácie považuje národný štát za prekonaný.

Niektorí členovia vlády už nechcú kandidovať na druhé obdobie. Podľa nich – keby boli vedeli, čo ich čaká, ministerské poverenie neberú. K problému energetiky, jadrového paliva a plynu, vojenstva, výzbroje, amerického odpočúvania Slovenska či slovenských inštitúcií, nových vzťahov s Ruskom sa pridalo aj rázne vlastenecké volanie Viktora Orbána po autonómii, samospráve a dvojitom občianstve pre maďarskú menšinu na Ukrajine.

■ (SKORO) ULTIMÁTA

Maďarský predseda vlády Viktor Orbán vo svojom prvom vystúpení v maďarskom parlamente po zložení ústavného sľubu (12. mája) hovoril o nevyhnutnosti autonómií a dvojitého občianstva pre Maďarov žijúcich v zahraničí, osobitne na Ukrajine. „Postavenie dvestotisíc Maďarov žijúcich na Ukrajine dáva otázke nevyhnutnosti autonómie a dvojitého občianstva mimoriadnu naliehavosť. Maďarské spoločenstvo musí mať možnosť dvojitého občianstva, všetky práva národnej menšiny, vrátane práva samosprávy – to sú naše jednoznačné očakávania od novej ukrajinskej vlády,“ vyhlásil o. i. Viktor Orbán pri nástupe do svojho tretieho volebného obdobia.

Maďarsko tak oficiálne dalo najavo ako jediný štát Aliancie a Únie, že má osobitné požiadavky na Ukrajinu. Podľa slov V. Orbána štáty EÚ i samotná Únia musia rešpektovať Maďarsko. Dočasná ukrajinská vláda má od prvopočiatku bezvýhradnú podporu USA, formovala sa v rozhovoroch s predstaviteľmi americkej diplomacie, najmä ak ide o osobu jej predsedu Arsenija Jaceňuka, a následne v závese jej poskytla podporu aj EÚ. Táto podpora však bola zameraná na udržanie územnej celistvosti ukrajinského štátu a na neuznanie pripojenia polostrova Krym k Ruskej federácii a neuznanie referend na východe kontinentálnej Ukrajiny.

■ JOBBIK BOL ZA

Slovenská republika, ktorá v zhode s oficiálnou, ako aj s verejnou mienkou neuznala jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova, neuznala teda ani referendá na Ukrajine. Jedinou politickou parlamentnou a europarlamentnou stranou v štátoch vyšehradskej štvorky, ktorá podporila priamo i nepriamo pripojenie krymskej autonómie k Ruskej federácii, bola maďarská pravicovo nacionalistická strana Jobbik. Člen parlamentu za Jobbik Tamás Gaudi-Nagy vyhlásil, že tak ako je Krym ruský, tak je Zakarpatská Ukrajina maďarská! To však nie je všetko. Štyridsať rozličných menšinových organizácií, združujúcich maďarskú menšinu na Zakarpatskej Ukrajine, sa obrátilo s výzvou na všetkých kľúčových činiteľov dočasnej vlády, prezidenta, predsedu vlády a gubernátora oblasti so žiadosťou „rešpektovať a uznávať európske demokratické hodnoty, vrátane individuálnych a kolektívnych menšinových práv“.

■ KOLEKTÍVNE PRÁVA

Vyhlásenie predsedu Orbána je však povýšením podpory požiadavky kolektívnych práv na oficiálnu úroveň – napriek zmierňujúcim vyhláseniam maďarského ministra zahraničných vecí na medzinárodnej konferencii v Bratislave. Orbánovo vyhlásenie vstupuje aj do slovenského chápania riešenia ukrajinskej krízy – otvára totiž problém, ktorý z hľadiska slovenskej politiky diplomacie a slovenskej verejnej mienky sa v súvislosti s vývojom na Ukrajine vynoril s nečakanou naliehavosťou. Je to nový prvok v ukrajinskej kríze a postoja Slovenska k Ukrajine. Predovšetkým požiadavka kolektívnych práv šírená v atmosfére názorov, ako by bolo dobre pripojiť sa k Maďarsku, je v protiklade s celkovým úsilím obyvateľstva v Zakarpatskej Ukrajine podporiť územnú celistvosť ukrajinského štátu.